Psychosomatické príčiny ochorení – uši

“ Ani dnes pořádně nevíme, kdo jsme. Jednoduše se bojíme a jsme zaseknutí v našich obavách a strachu. Bojíme se toho, že se bojíme. Obáváme se pocitů jako jsou smutek a bolest. Bojíme se zlosti. Bojíme se spokojenosti a také lásky a pocitu milovat a být milován. Došli jsme tak daleko, že jsme se stali obětí našeho systému. Být obětí znamená, že je nám líto nás samotných, stejně tak jako že se cítíme slabí...
... Ida Kelarová

Zámerne som nepreložila motto tejto úžasnej ženy, ktorú osobne nepoznám, ale na základe odporučenia som začala sledovať jej tvorbu, jej piesne a osobne dúfam, že sa mi raz podarí dostať na jeden z tých úžasných workshopov, kde pomáha naučiť sa poznaniu cez nádherné tóny , ktoré dostávaš cez uši.

***

Dnes nepoužijem ako príklad situáciu niekoho iného. Počas nášho seriálu o psychosomatike som využila príklady z praxe. Veľmi ľahko sa opisuje situácia iných, lebo je pekne viditeľná z nadhľadu. Je to ako v prírode z kopca vidíš viac, ako z hlbokej rokliny. Teda keď rozoberáš situáciu iného alebo komunikuješ s niekým , je to akoby si bol na rozhľadni a vidíš širokú scenériu možností riešení. Keď si v rokline, síce vidíš ten nádherný priestor hore , ale okolo seba máš dosť obmedzený priestor. Je to presne ako v tvojej mysli. Ak sa venuješ inej bytosti, vidíš bezpočet možností, avšak akonáhle ideš riešiť vlastný problém, tvoja myseľ ťa obmedzí tvojim systémom presvedčenia. Všetko , čo sa vymyká tomuto presvedčeniu je pre teba neprijateľné. Neprijímaš nič, čo Ti ostatní naznačujú, aby si vyšiel z tej rokliny, ktorá sa ti zdá tak nádherná. Po čase sa ti tá krása stane všednou- jednoducho si na ňu zvykneš. Ale cesta nahor akosi tou dobou zarástla a ty sa šmýkaš, snažíš sa zachytiť stebiel, ale tie sa lámu. A tak hľadáš nové a nové možnosti ako „vyliezť“. Už sa ti tá roklina nezdá taká krásna. Ty sa dole šmýkaš a hore je tak nádherne! Kričíš, či náhodou nejde niekto okolo aby ti pomohol. Buď sa niekto naozaj nájde , buď nájdeš nejaké silnejšie záchytné body sám, alebo sa zosypeš a ostaneš ležať. To je to najnebezpečnejšie, čo sa môže stať- že ostaneš sám uprostred tej nehostinnej krajiny. Sám uprostred svojej mysle...

***

Určite každý sa už raz sklamal. Jedno je sklamať sa a iné je ostať sa trápiť. Ak ostaneš uviaznutý v spleti svojich myšlienok, nielenže nevyriešiš svoju situáciu, ale sa sám zničíš.
Z osobnej nie ľahkej skúsenosti viem poradiť iba to, že treba odpustiť každému, kto ti ublížil. Jedna vec je tvoj uhol pohľadu a druhá je uhol pohľadu toho druhého. Sama som sa dostala do tak zložitej situácie, ktorá sa ešte stále zdá neriešiteľná. A sen sa zrútil ako domček z karát. Prišla som o všetok majetok aj o majetok svojich blízkych a ostala som dlžníkom na celý svoj pozemský život. A čím? Svojou mysľou. Myslela som si, že ako ja vystupujem vo vzťahu k iným , tak aj oni ku mne. Moja dôverčivosť ma dostala do situácie, ktorá iným umožnila využiť situáciu pre vlastný prospech. Dva roky som sa trápila a ľutovala, aj keď som dobre vedela, že to nevedie nahor, iba dole. Zdravotný stav sa začal zhoršovať a myseľ si budovala svoju pevnosť. Ako sa dá dotknúť mysle? Jedine myšlienkou. Takže ak moja myseľ dostala do stavu choroby moje telo, iba ona ho dokáže z toho stavu dostať. Myšlienky to začali a myšlienky to vyriešia. Akú myšlienku vložíš svojmu systému presvedčenia, takú energiu ti vytvorí. Teraz viem len jedno: To nie oni na oklamali a podviedli... ja som to pripustila! Tým, že som nechcela vidieť a počuť že to môže tak byť. Nemám za zlé nikomu. Je to jedna z najťažších mojich životných výziev a žehnám láskou každému, kto do nej vstupuje, lebo mi pomáha prijať čo mi osud prináša. Či sa jedna o právnikov, lekárov alebo aj zlodejov, každý robí svoju profesiu a každý má svoju životnú rolu v tak svojej ako aj mojej hre. Nemám nikomu za zlé čokoľvek sa deje aj proti mne. Beriem to ako vyrovnanie za niečo , aj keď neviem dosť dobre za čo. Jednoducho už to neriešim. Riešenie je vrátenie sa do minulosti a to je roklina plná kalu- žiaľu a pocitu hnevu. Konštruovanie pomsty je emócia budúcnosti-strachu, že zlyhám, že nie som dosť dobrý. Tadiaľ cesta nevedie. Odpúšťam im úprimne zo srdca a s čistou láskou, lebo nemôžem meniť ich názor, ale môžem zmeniť svoj postoj k ich názoru. Nie je jednoduché rozhodovať o iných a predsa to každý z nás robí. Každý hrá nejakú rolu v tvojom živote. Avšak ak dovolíš hrať iným hlavnú rolu v tvojej hre, stávaš sa otrokom svojej mysle. Naopak poskytni dostatok priestoru iným bez toho, aby si ich „prerábal“. Ty si režisér, scénarista i herec v svojom živote. Ak sa ti nepáči scenár, ktorý si dostal od života, tak si napíš vlastný.

***

Koľkokrát si mal za posledné roky v úprimný vzťah (komunikáciu)? Čo to vlastne znamená úprimná a skutočná komunikácia. Myslíš si, ak sa niekto s tebou rozpráva, skutočne ťa aj počúva?
My všetci chceme, aby sme boli „vypočutí“ , aby sme dostali zo seba všetko, čo nás trápi alebo teší!
Chceš sa podeliť so svojimi blízkymi, alebo to chceš „natrieť“ svojim „nepriateľom“ ? Ako to vlastne funguje? Počas svojej existencie zažiješ bezpočetne veľa nádherných i veľmi nepríjemných situácií. Všetky sú založené na komunikácii. Komunikácia to nie je iba rozhovor, je to precítenie iného vo vlastnej blízkosti. Dovolíš inému vojsť do svojho priestoru. Pri niekom sa cítiš príjemne, a priestor iného nemôžeš ani vystáť, alebo sa obávaš doň vstúpiť. V oboch posledných sa jedná o vyhýbanie, obchádzanie. To je emočná a pocitová rovina.
A čo sa deje s fyzickou?
Ak nevieš niečo vypovedať, cítiš akoby si mal v krku niečo, čo ti neparí, a chceš sa toho čo najskôr zbaviť, začneš ho vykašliavať. Ak to nevypovieš a začne ťa to hnevať, pridruží sa k tomu zápal a akonáhle oslabíš svoju imunitnú rovinu stávaš sa lapačom bacilov a baktérií a prichádzajú teploty a tie ťa celkom úspešne zvládnu, lebo ochrana kdesi uviazla. Z krku prechádzajú cez dutiny do nosa a uší, tak strácaš citlivosť a prestávaš počúvať.

***

Môj otec mal svoju vlastnú metódu ako prejsť tým, čo nechce, jednoducho si „zablokoval uši“. Bolo mu jednoduchšie povedať, že nepočul ako vysvetľovať niečo, prečo to nechce urobiť. Jednoducho tým, že nechcel ublížiť, volil si jednoduchšiu metódu.

***

Spomeň si na to, ako často boli choré na ušká vaše deti, alebo ako to bolo, keď si bol dieťaťom ty. Čakárne u ušných lekárov „praskajú vo švíkoch“ – tým nechcem povedať , že inde nie, ale uši sú jedným z najčastejších ochorení.
Koľkokrát si venoval pozornosť tomu, s kým sa rozprávaš. Čo sa deje v tvojej mysli vtedy keď niekto ti niečo hovorí. Sústredíš sa skutočne na jeho dej alebo si už v mysli vybavuješ podobnosti v svojom živote. Naozaj vypočuješ toho, kto ťa prosí o radu, alebo ti niečo zveruje? Možno mu skočíš do reči a pretočíš debatu na svoj problém. Veď časová tieseň nás stále niekde ženie, a skutočne nemáš čas na „zbytočnosti“. Musím stihnúť ešte to a to a hento... musí to všetko byť práve naraz? Tak si svoj priestor vedome obmedzíš na to, čo ti nariadi tvoj systém presvedčenia. Stávaš sa povrchným. A keď chceš aby vypočul niekto teba, ten istý postoj , ktorý zaujme iný voči teba ťa „vytočí“. Skutočná komunikácia je nie len počúvať, ale sledovať, dokázať spolurečníkovi, že si ho skutočne vážiš a všetko, čo ti vraví ťa zaujíma.

***

Spomínam si za rôzne workshopy, ktoré som absolvovala, alebo sedenia , kde sa skupina navzájom predstavovala. Skús si to všímať, ak budeš v podobnej situácii. Naslúcha väčšinou ten, kto už o sebe niečo povedal, ostatní sa sústreďujú na to, čo povedia, ako sa vykreslia v tom najlepšom svetle.

***

Predstav si, že tvoj obchodný partner, s ktorým chceš dohodnúť obchod ťa prijme nie v celkom vhodnej dobe. Vojdeš do jeho kancelárie, ponúkne ti miesto, chceš predostrieť svoju ponuku a tu mobil, ospravedlní sa: „prepáčte“ a telefonuje, ukončí, potom tak prosím pokračujte, do toho druhý telefón. Miesto aby ti venoval svoj čas a priestor, robí viac vecí naraz. Svoju pozornosť triešti na viacero smerov a ty sa cítiš „nevypočutý“, už ťa ani nebaví mu niečo ponúkať a deň sa ti zdá stratený, komunikácia neplní účel.

***

Petríka často boleli ušká. Obvykle odporučujem masáž ušných lalokov a popri tom sa pýtaj dieťaťa aký mal deň, čo nechcel počuť, kto mu nevenoval dostatok priestoru. Nie si to práve ty, kto mu nevenuje dostatok pozornosti. Dieťa potom zistí, že ak ochorie, rodič sa mu venuje viac. A tak aj za cenu bolesti je šťastný, že dostane pohladenie a miesto v tvojom priestore.
Môj syn keď bol na základnej škole bol nešťastný z iného dôvodu. „Mami, je to nespravodlivé. Ostatní sú chorí a môžu „hrať doma počítač“ a ja som stále zdravý! “ Ja som mu na to: „ Viem, že si každý potrebuje oddýchnuť. Teda aj od školy. Ale nemusíš byť tak hlúpy, že budeš aj chorý. Keď budeš zdravý, užiješ si ten počítač lepšie a nemusí ťa nič bolieť. “ A tak sme doma zaviedli týždennú „dovolenku“ od školy v každom polroku. Všetci boli spokojní a nemuseli byť pritom chorí.

***

Mazové zápchy v ušiach:
Nedorozumenia, žiadosť iných, ktorú nechceme splniť ti vzbudí zvýšenú sekréciu mazu. Ucho je citlivý orgán, ktoré zachytáva to, ako dokážeš načúvať rady alebo žiadosti iných .
Riešením je prečistiť svoju myseľ a počúvať s láskou.
A:“ So 100% pokorou a láskou v srdci som v stave pokoja bytia a všetko čo ku mne prichádza cez uši je pre mňa vhodné! “

***

Zápaly uší:
Potrebuješ počuť aký si úspešný, ako si to skvele vyriešil?.. . Zdá sa ti, že v spoločnosti chceš niečo povedať, ale spoločnosť sa baví a nedáva ti dostatok pozornosti? Cítiš sa nepríjemne. Najradšej by si sa nakopal, že si a vôbec ozval. Zápal sa prihlási, ak vnútorne potrebuješ mať pocit spolupatričnosti. Vnútorný plač ti spôsobí zníženie priechodnosti nosa a priľahlých dutín a prichádza nádcha. Vlhké prostredie umožní mikroorganizmom lepšie sa rozmnožiť a navštíviť aj susedné orgány- hrdlo, uši... . Zápal je spojený s emóciou hnevu. Jeho preliečeniu pomôže ochota prijatia situácií.
A: „ Som v stave rozradostenosti - prijímam a vysielam lásku celou svojou bytosťou. “

***

Hučanie v ušiach:
Aký hukot poznáš? Hukot vodopádu, vŕtačky, motora, ... . Jeden je príjemný, iný nie. Čo všetko hukot spôsobí? V každom prípade niečo ruší. Ak ti hučí v ušiach, skús vnímať kedy ten hukot nastáva, a kedy končí. Hľadaj chyby. Hukot narastá, ak konáš, čo nemáš. Tvoj dômyselný organizmus ťa upozorňuje na to, aby si zmenil postoj. Žneš obvykle to, čo zaseješ a ako sa o to staráš.
A: „ Som v stave rozradostenosti a mením energiu sebectva na bezpodmienečnú lásku. “

***

Hluchota:
V mladosti nás učili určitému spôsobu správania. Celý život si buduješ nejaký systém postavený na názoroch a jednaniach tvojich vzorov. Tak ako niekedy keď si pri vedomí a vedome neuvažuješ, tak žiješ- teda funguješ na základe fungovania tvojich orgánov, ale v skutočnosti nežiješ. Nič ťa nebaví. Jednoducho živoríš. Zrazu zistíš, že prestávaš počuť.
Ak si v minulosti nevnímal to, čo ti signalizovali tvoji „spolu komunikujúci“. Počul si, ale si nevnímal. Tvoja cesta šla inak ako si to predstavuješ. K zlepšeniu sluchu pomôže, ak vyjdeš v ústrety tomu, čo si nechcel počuť. S pokorou sa vyrovnaj so všetkým, čo ti osud pripraví. Jednaj, kým máš ešte dostatok síl na prekonanie strachu, žiaľu a zúfalstva nie plačom, ale láskou.
A: Som taký šťastný a v stave pokoja bytia ochotne prijímam, čo mi osud cez mojich blízkych vnáša do života! “!

***

Niekedy dávno na Marxizme nás učili, že všetci ľudia sú si rovní. Vilfredo Pareto tvrdil, že nič si nie je rovné. Čo je pravda? A treba ti vôbec pravdu? Páčil sa mi názor, že buď máš pravdu, alebo si šťastný...

***

Ak máš niektorý z týchto problémov, vezmi ho nie ako problém, ale ako životnú výzvu. Predstav si myseľ ako vzducholoď. A myšlienky ako závažia. Kým pridávaš ďalšie závažie, tvoj obzor klesá. Ak vyhodíš niektoré závažia z lode, začneš stúpať a obzor sa ti začne rozširovať. Prajem ti dostatok závaží na ubrzdenie lode ale nie tak veľa, aby ťa to stiahlo a nemohol si letieť... .
Monika Kašová